Fínsko nám nedalo len telefóny značky Nokia, profiblog, Kalevalu a saunu. Ale aj Eera Saarinena, aspoň pre mňa jedného z najinovatívnejších architektov svojej doby.

Majster Saarinen sa narodil 20. augusta 1910 v Kirkkonummi vo Fínsku. Ako syn známeho architekta Eliela Saarinena, emigroval s celou rodinou do USA ako trinásťročný, v roku 1923. Rodina sa usadila v Michigane, kde jeho otec pracoval aj učil. Eero sa odjakživa zaujímal o sochárstvo či priemyselný dizajn, nakoniec však vyštudoval Yale School of Architecture (kde náhodou študoval aj ďalší obdivovaný architekt Norman Foster), no záujem o viacero umení v ňom ostal.

TWA building

Podobne ako Norman Foster strávil rok po štúdiách na Yale cestovaním. Eero naberal inšpirácie cestami v Európe, Norman zas v krajine neobmedzených možností.

Prvé úspechy

Svoj prvý úspech dosiahol na poli nábytkového dizajnu, ešte v spolupráci s otcovou firmou sa podieľal na dizajne svojho prvého z radu úspešných kresiel. V spolupráci s Charlesom Eamesom a firmou Knoll sa Saarinen stál významným dizajnérom moderného nábytku, aj napriek tomu, že architektúre sa venoval viac.
V roku 1948 zúčastnil na súťaži o podobu Jefferson National Expansion Memorial, ktorú so svojim odvážnym návrhom aj vyhral. Jeho návrh zahŕňal 192 metrov vysokú Bránu Západu, symbolický odkaz na začiatok prieskumnej expedície a zároveň postavený pri príležitosti Louisianskej kúpy.
Brána Západu, ikonický symbol celého St. Louis, sa stala aj významným turistickým magnetom.

Gateway arch

Úsmevné na tom je, že cenu za tento návrh získal omylom jeho slávnejší otec.
Saarinen neskôr pracoval na úspešnom koncepte minimalistických korporátnych centrál, ktoré čerpali inšpiráciu z jeho spracovania General Motors Technical Center. Tieto projekty, spolu s prácami na univerzitných projektoch zamestnávali Saarinena celé 50. roky.
Saarinenovo dobré meno sa rýchlo šírilo ďalej a preto sa netreba čudovať, že často dostával zákazky z podobných oblastí, ako napríklad projekty amerických univerzít, príkladom môže byť významný projekt na Yalskej univerzite.

Terminál 5

No jeho najvýznamnejším a najznámejším je projekt Terminálu 5 – TWA Letové centrum na newyorskom letisku JFK.
Tento terminál predbehol dobu, nielen svojim unikátnym dizajnom, ktorý čerpal inšpiráciu v Space Age, ale hlavne vnútornym vybavením, ktoré ponúkalo na tie časy prevratné novinky ako uzavretý televízný okruh, batožinový pás či elektrnický hlásič odletov s ikonickým dizajnom (Ak ste videli film Men In Black, centrála MIB je krásnym odkazom na dizajn TWA terminálu).

Celý TWA terminál bol navrhnutý úplne inak ako by sa na letisko tej doby požadovalo, budova poskytovala vďaka širokým oknám výhľad na zaparkované lietadlá spoločnosti, k lietadlám viedol pasažierov červený koberec vo vnútri „okrúhlych“ tubusov.
Žiaľ aj nadčasový dizajn Terminálu 5 musel ustúpiť bezpečnostným opatreniam. Po krachu spoločnosti TWA sa Terminál ocitol v nepríjemnej sitácii, kvôli nevyhovujúcej vzdialenosti brán od ulice a nemožnosti zriadenia bezpečnostných prehliadok sa uvažovalo o kompletnej deštrukcii tejto ikonickej budovy známej napríklad z filmu Catch me if you can.
Po bojoch medzi pamiatkármi, keďže budova je National Historic Landmark, a zástancami modernizácie letiska sa rozhodlo o zachovaní hlavnej budovy, pripomínajúcej chrbát, za obež padli len chápadlá, ktoré slúžili pre prístup pasažierov k lietadlám.
Práce pred a po búraní sa dajú vidieť na msn.live.

Chápadlá
Bez chápadiel

Saarinenova firma sa zaúčastnila ešte na jednom projekte letiska a to na prestížnom projekte Dullesovho letiska vo Washingtone. Tentoraz Saarinen zvolil diametrálne iný prístup, celé letisková hala je vlastne obrovským hangárom, oddeleným na dve zóny. Kompletne nové letisko s jasne odlíšiteľnou halou, ktorej strecha dramaticky klesá a stúpa, vytvárajúc priestor pre dynamický obraz letectva.

Nemenej dôležitou časťou jeho práce ostávajú návrhy, respektíve projekty rôznych kresiel.

Takto v spolupráci s exkluzívnou nábytkárskou firmou Knoll vytvoril kreslá Womb a hlavne Tulip, ktorý sa pre svoj nadčasový Space Age dizajn stal Tulip kreslo skvelým príkladom obdobia.

Eero zomrel vo veku 51 rokov, počas operácie mozgového tumoru. Nedožil sa ani dokončenia TWA centra, ani Brány Západu, takže nevidel žiadne zo svojich skvelých diel dokončených. Aj napriek občasným kritickým hlasom kvôli neurčitosti a nevyhranenosti štýlov, práve tento individuálny prístup ku každému projektu umožnil vytvoriť nadčasové stavby a vyslúžil mu obdiv a rešpekt…

One Comment

Leave a Reply