Alternatívne spôsoby riešenia konfliktov

By 8. decembra 2006fses

Konflikt potom znamená stretnutie dvoch alebo viacerých úplne alebo do určitej miery navzájom se vylučujúcich či protichodných síl a tendencií. Konflikt je pociťovaný stav nesúladu, rozporu medzi dvoma či viac stranami.
Neriadený konflikt, často vedie k fyzickému násiliu, konflikt medzi štátmi k vojne.

Riešenie konfliktov je proces riešenia vzniknutých sporov. Úspešné vyriešenie konfliktu je charakterizované spokojnosťou oboch strán, respektíve splnení požiadaviek oboch strán v spore, adekvátne adresujúc ich záujmy, tak aby došlo k spokojnosti s výsledkom.

Metódy riešenia konfliktov
Medzi metódy riešenia konfliktov zaraďujeme:

  • súdny proces
  • arbitráž
  • mediácia
  • konciliácia
  • a mnoho typov negociácie

Teoreticky sa ako riešenie konfliktov môže chápať aj násilie, či dokonca vojna, no to nevedie k ukončeniu sporov, takéto riešenie len prispeva k eskalovaniu napätia a sporov. Dokonca podľa Jozefa Stalina, je príčinou všetkých problémov človek, bez ľudí nebudú existovať problémy, takže podľa tejto teórie by násilie prispievalo k ukončeniu sprorov, no aj k ukončeniu života.

Riešenia konfliktov sa delia na dve významné podskupiny:

  1. Rozhodovacie procesy, ako súdny proces či arbitráž, v ktorých sudca, porota, alebo arbitrátor rozhoduje o výsledku sporu.
  2. Súhlasné procesy, ako mediácia, konciliácia či negociácia, v ktorých sa strany pokúšajú nájsť zhodu.

Alternatívne riešenia konfliktov

Alternatívne riešenia konfliktov je spoločné meno pre niekoľko typov riešenia konfliktov, ktoré nie sú niektorými považované za súčasť tradičného hlavného prúdu právnych vied, no získali si prijatie širokej verejnosti.

V právnickej terminológii získali prídomok “alternatívne”, pretože v dvadsiatom storočí boli videné ako zvláštne, no legálne prostriedky, respektíve doplnky k štátom podporovaným riešeniam sporov.

So zvyšujúcim sa počtom prípadov, ktoré na tradičné súdy kládli čoraz väčšie nároky, sa alternatívne riešenia konfliktov stali akceptovateľnou cestou ako zmenšiť preťaženosť súdov, pričom sa spory urovnávali spravodlivo a čestne. Alternatívne riešenia konfliktov sú zároveň aj lacnejšie ako tradičný súd.

Alternatívne riešenia konfliktov sa delia na najmenej tri podskupiny: vyjednávanie, mediácia a arbitráž. Niekedy je ako štvrtý typ uvádzaná konciliácia, no tá môže byť braná ako forma mediácie.

Typy Alternatívnych spôsobov riešenia konfliktov

Vyjednávanie, účasť je dobrovoľná a nie je žiadna tretia strana, ktorá by usmerňovala riešiaci proces alebo uložila stranám riešenie sporu, to znamená, že rozhodnutie je plne v rukách zúčastnených strán.

Mediácia, účasť je dobrovoľná, zároveň je tu tretia strana, mediátor, ktorá pomáha s riešením, no nemôže ho predpísať.

Arbitráž, účasť je dobrovoľná, aj pri arbitráži sa vyskytuje tretia strana (na ktorej sa dohodnú sporné strany), ktorá nielen pomáha s riešením, ale aj ho prepisuje.

Arbitráž bola vlastne jedna z najskorších foriem vyriešenia sporu. Táto bola vykonávaná už v časoch Rímskej ríše, mnoho ľudí hralo rolu prostredníka, alebo rozhodcu v mnohých jurisdikciách.

Zásadným prvkom v riešení konfliktov, či už normálnym, alebo alternatívnym spôsobom je komunikácia.
Ako potvrdenie tohto tvrdenia o zásadovosti komunikácie, je prítomnosť a dôležitosť komunikácie pri všetkých metódach riešenia konfliktu. V komunikácii sa konflikt prejavuje, komunikáciou sa zároveň aj rieši.

Mediácia

Podľa definície Ch. Moora (1986:14) je mediácia:

“...intervencia tretej strany do sporu, alebo vyjednávania, ktorá je pre obe strany akceptovateľná, nestranná a neutrálna a nemá žiadnu autoritatívnu rozhodovaciu moc zasahovať z pozície nadriadenej autority, alebo inštitúcie.

Mediácia, ako činnosť sa vyskytovala už vo veľmi dávnych časoch. Historici predpokladajú, že už v časoch Féničanov, v ich rozvinutom obchode (pravdepodobne aj v Babylone). Podobne ako aj v antickom Grécku (kde sa mimo manželský mediátor nazýval proxenetas) a neskôr aj v Rímskej civilizácii poznali v práve mediáciu. Rimania mali pre mediátorov rôzne mená ako internuncius, medium, intercessor, philantropus, interpolator, conciliator, interlocutor, interpres, a napokon mediator.

Stredovek hľadel na mediáciu inak, v niektorých obdobiach to bola praktika zakázaná a dovolená len centralizovaným autoritám. Mediátor bol dôležitou, posvätnou osobou, poberal značný rešpekt a často to bývali najmúdrejší ľudia.

Mediácia (z lat. mediare = byť uprostred) označuje spôsob pokojného riešenia sporov, ktorého cieľom je dohoda. V širšom slova zmysle je to aktivita, v ktorej neutrálna tretia osoba, prostredník, alebo mediátor, pomáha dvom, alebo viacerým stranám v konflikte k dosiahnutiu súhlasu. Je to alternatívna forma riešenia konfliktov, s konkrétními efektami v spoločnom záujme strán.

Podmienkou je, aby mediátor bol nestranný, nemôže ním byť osoba spojená s jednou zo strán sporu, pretože potom by mediátor nespravodlivo ovplyvňoval druhú stranu a mohol by ju napríklad primäť akceptovať ako kompromis riešenie, ktoré by pre ňu bolo nevýhodné.

Hlavné pole využitia mediácie je v oblasti obchodu, právnych sporov a diplomacie, no formy mediácie nájdeme aj v iných sférach. Napríklad manželské poradne, či poradne pre páry sú založené na metóde mediácie, kde psychológ vystupuje ako mediátor v spore dvoch partnerov.

Mediácia v českom práve

České právo zveruje rolu mediátorov v civilnom spore súdom. Každý má právo obrátiť sa na súd so žiadosťou o sprostredkovanie zmieru vo zvláštnom zmierovacom konaní (tzv. Pretórsky zmier).

Táto možnosť je však, vzhľadom na pretrvávajúcu pomalosť súdov, využívaná výnimočne, pretože sa pri jej používaní oddaľuje dosiahnutie právomocného rozsudku. Významným faktorom je aj to, že za zmierovacie konanie sa vyberá súdny poplatok až do výšky 20 000 korún českých.

O dosiahnutie zmieru medzi stranami v civilných veciach sa má súd pokúsiť i pri bežnej žalobe. Akos a zmier podarí (súdny zmier), má účinky právomocného rozsudku a na jeho základe sa napríklad môže nariadiť výkon rozhodnutia.

V krajinách s dobre fungujúcou justíciou, napríklad v USA, vo Francúzsku či v Nemecku je naopak mediácia, či už súdna alebo minosúdna, pre svoju rýchlosť a s menšími nákladmi (pri porovnaní s litigáciou), častým a vyhľadávaným spôsobom riešenia, či už obchodných alebo bežných civilných sporov.

Principiálne vyjednávanie

Je vyjednávanie postavené na záujmoch. Prostredníctvom identifikácie spoločných záujmov sa riešia vzniknuté problémy.
Tento prístup bol rozvinutý v knihe Getting to YES od autorov Rogera Fishera a Billa Uryho z Harvardskej univerzity. Ich win-win prístup je zameraný na dosiahnutie takého riešenia, aby boli obe strany spokojné, čím sa zaznamenal ústup z tradičných pozícii vyjedávania (win-lose), kedy jedna strana je po vyriešení vo výhode.

V knihe opísali štyri dôležité zásady principiálneho vyjednávania:

  1. oddeliť osoby od problému
  2. zamerať sa na záujmy, nie na pozície (respektíve ich stanoviská)
  3. vymyslieť možnosti, ktoré stranám v spore prinesú obojstranný zisk
  4. trvať na objektívnych kritériách

Zároveň v knihe zavádzajú pojem BATNA (Best alternative to a negotiated agreement), najlepšia alternatíva k vyjednanej dohode.

Metóda pozostáva z troch krokov:

  • a) zistenie alternatív pri možnom nedosiahnutí dohody
  • b) preskúmanie alternatív
  • c) nájdenie najlepšieho možného alternatívneho riešenia (BATNA)

Facilitácia

Je účinná metóda organizovania, vedenia a zvládania úspešného stretnutia či jednania. Facilitátor je zodpovedný za vlastný proces jednania, dohliada na dynamiku a efektivitu jednania, zrozumiteľnosť pre všetkých účastníkov a reálnosť výsledného riešenia.
Dôležitou podmienkou pre úspešnosť a funkčnosť facilitácie je nestrannosť facilitátora. Pri nestrannosti nevzniká problém a pokusy o spochybnenie jeho nestrannosti, čím by dochádzalo k diskreditácii celej facilitácie a konečného výsledku.

Aspekty facilitácie

  • Rola facilitátora
  • Vytvorenie plánu pre stretnutie
  • Stanoviť program
  • Porozumieť normám skupiny
  • Porozumieť procesu skupiny

Facilitácia sa používa pri riešení celého radu komunitných problémov, najčastejšie pri hľadaní optimálnych riešení skupín, pri rôznych ekonomických či enviromentálnych problémoch.

Konciliácia

Konciliácia je alternatívna metóda riešenia konfliktov, pri ktorej sa strany konfliktu dohodnú na službách konciliátora, ktorý sa s nimi stretá oddelene za účelom vyriešiť rozpory medzi nimi. Tretia strana je zodpovedná za priebeh komunikácie medzi nimi a podporuje zmierovacie konanie.

Konciliácia sa odlišuje od arbitráže, tým že nemá žiadnu autoritu povlávať svedkov, či uložiť stranám riešenie sporu. Zároveň od mediácie sa líši tým, že hlavným cieľom je zmierovať a väčšinu času konciliátor strávi hľadaním ústupkov. Pri mediácii, mediátor sa snaží viesť diskusiu, smerom k požiadavkam zúčastených strán.

Ako príklad konciliačného – zmierovacieho prístupu môžem uviesť príklad z Prahy 5. (Demokracia a alternatívne prístupy k riešeniu konfliktov, Dušan Ondrušek a Ilana Shapiro)
Skupina občanov, ktoré majú prirodzenú autoritu medzi svojimi spolubývajúcimi (učiteľ, kňaz, miestny podnikateľ, lekár, predstavitelia polície, menšín, neziskových organizácií) utvoria zmierovaciu komisiu. Po príslušnom zaškolení o efektívnych postupoch riešenia konfliktov sa táto skupina na dobrovoľej báze ujíma mimosúdnej pomoci stranám v konflikte. Komisia nemá zákonnú silu rozhodovať v spore, pracuje na základe záujmu strán riešiť spor. Už prvé skúsenosti ukázali, že aj vďaka jej neformálnosti utvára priestor pre riešenia, ktoré môžu pomôcť obom či viacerým stranám v spore.

Arbitráž

Arbitráž je legálna alternatíva k súdnym dvorom, kde sporné strany súhlasia, že predložia svoje príslušné pozície neutrálnej tretej strane, ktorá rozhoduje o výsledku sporu. Strane, ktorá je mediátorom je daná právomoc od strán v spore po preskúmaní situácie ustanoviť rozsudok. Arbitráž je často používaná ako náhrada za súdny sytém, keď je súdny proces považovaný za zdĺhavý, finančne náročný či zaujatý. Často sa vyskytuje v komunitách, kde chýba oficiálne právo a to aj zastupuje.

Arbitráž v USA

Arbitráž v kontexte práva Spojených štátov, je forma alternatívnych riešení konfliktov, špecifickejšie a legálna alternatíva súdnemu procesu, kde strany odovzdajú arbítrovi svoje pozície, arbíter je tretia neutrálna strana, a ten rozhodne o výsledku.

Arbitráž taktiež slúži na jeden osobitný účel: ako alternatíva štrajkom a blokovaniam, ako prostriedok na riešenie pracovných konfliktov. Pracovná arbitráž potom existuje v dvoch variantoch: interest arbitration (arbitráž kontraktová), ktorá poskytuje priestor pre riešenie konfliktov pri podpise nových zmlúv, keď sa strany v spore nevedia dohodnúť. Grievance arbitration (sťažnostná arbitráž), ktorá poskytuje priestor pre riešenie problémov pri interpretácii a aplikácii Dohody o kolektívnom vyjednávaní.

Medzinárodná arbitráž

Medzinárodná arbitráž je súdny akt, ktorý je založený na rešpektovaní Convention on the Recognition and Enforcement of Foreign Arbitral Awards (z roku 1959), ktorá poskytuje rozšírenie zahraničných arbitrážnych aktov na územie štátov ktoré tento akt podpísali.
Medzinárodná arbitráž je čoraz populárnejšia forma riešenia cezhraničných obchodných sporov, je to forma alternatívnych riešení konfliktov, populárnejšia najmä vďaka flexibilite rozhodovania a menším nákladom v porovnaní so súdnym sporom.
Narozdiel od mediácie je arbitráž, súdny akt, pričom v ňom si dve zúčastnené strany pred porotou, predložia svoje pozície a tá má za úlohu zostaviť rozhodnutie na základe týchto skutočností.
Príkaldom môžu byť známe spory, ktoré prebiehajú medzi českou republikou a japonskou bankou Nomura, či avizovaná arbitráž medzi SR a automobilkou KIA.

Online riešenie konfliktov
Online riešenie konfliktov je najnovšou vetvou riešenia konfliktov, pričom používa najnovšie technológie na umožnie riešenia medzi spornými stranami. Primárne používa vyjednávanie, mediáciu a arbitráž, alebo kombináciu týchto troch foriem riešenia.

V tomto ohľade je Online riešenie konfliktov videné ako ekvivalent k Alternatívnym riešeniam konfliktov. Aplikovaním týchto nových postupov sa rozširujú možnosti riešenia konfliktov.

K použitiu Online riešenia konfliktov je potrebná technológia, najčastejšie sa používa internet ako najdostupnejší a najprakticekjší dorozumievací prostriedok.

Online riešenie konfliktov je často spomínané pod viacerými názvami, ktoré pomenúvavajú ten istý spôsob riešenia problémov a to používanie techniky:

  • Internetové riešenie konfliktov
  • elektronické riešenie konfliktov
  • elektronické alternatívne riešenie konfliktov
  • online alternatívne riešenie konfliktov

Zatiaľ nie je jasné či elektronické riešenie konfliktov vytvára novú vetvu riešenia konfliktov, alebo je to len podskupina alternatívnych riešení.


Typy online riešenia konfliktov

  • Automatická negociácia
  • Asistovaná negociácia
  • Online mediácia
  • Online arbitráž

Automatické vyjednávanie je metóda, kedy technológia preberá úlohu vyjednávača. Väčšina týchto služieb je založená na takzvaných slepých ponukách, kedy sú ponuky strán navzájom skryté a ak prídu do oblasti, kde sú blízko zhode, počítač ustanoví zhodu.
Táto oblasť alternatívnych riešení konfliktov je veľmi zaujímavá, pretože u počítača je nestrannosť automatická, takže odpadajú spory o nestrannosť vyjednávača. Zároveň so zvyšovaním úrovne umelej inteligencie, sa budú tieto formy riešenia konfliktov stále zlepšovať.

Pri asistovanom vyjednávní je počítač len asistentom vo vyjednávacom procese, tu zohráva podobnú úlohu ako mediátor, pri mediácii – môže poskytovať rady stranám v spore. Online ekvivalenty mediácie a arbitráže sú podobné ako ich offline metódy.

Záver

Problematika alternatívneho riešenia konfliktov je podľa môjho názoru veľmi perspektívnou oblasťou, či už v pracovnej oblasti alebo v iných oblastiach života. Konflikty sa riešia ustavične a alternatívne metódy ponúkajú lepšie, rýchlejšie riešenia, aplikovateľné aj v normálnom živote.
Dôkazom toho môžu byť rôzne semináre ako zvládať konfliktné situácie, či ako riešiť konflikty najlepšou cestou, ktoré prispevajú k lepšej orientácii v problematike, či k lepšej pozícii v riadiacej funkcii.
Napríklad úlohou manažéra je nielen perspektívne riadiť firmu, ale aj dobre vychádzať so zamestnancami, čo sa často v našich končinách nevidí. Predchádzanie, či samotné riešenie problémov, či konfliktov takouto alternatívnou cestou je preto vítanou cestou ako riešiť problémy menej zdĺhavou cestou.

Tak ako je napísané v knihe Getting to YES, vyjednávanie je najčastejšou činnosťou človeka a vďaka pochopeniu, respektíve správnemu prístupu, môžete zlepšiť svoj vyjednávací proces k výhre bez kompromisov.

Bibliografia

Fisher, Roger; and Bill Ury (1981). Getting To Yes: Negotiating Agreement Without Giving In. Boston: Houghton Mifflin
Holá, L.: Mediace. Způsob řešení mezilidských konfliktů. Grada. Praha 2003
http://en.wikipedia.org/wiki/Online_Dispute_Resolution
http://en.wikipedia.org/wiki/Alternative_dispute_resolution
http://en.wikipedia.org/wiki/Facilitation
http://en.wikipedia.org/wiki/Arbitration
http://en.wikipedia.org/wiki/Mediation